V poradí už deviateho ročníka formátu veľkorozmernej realizácie na stene potravín Jednota v obci Dúbravica sa zhostila autorská dvojica Marianna Golemová a Miroslav Žolobanič. Ako sami uvádzajú – základná platforma ich výtvarného konceptu „vychádzala zo spoločnej skúsenosti s miestom a prácou pri odhaľovaní a reštaurovaní fresiek v interiéri dúbravického kostola sv. Žofie“.
Počas postupného reštaurovania neznámych obrazov zo záveru 15. až začiatku 16. storočia v interiéri kostola – vnímali cez jedno z okien, vtedy tam inštalovanú maľbu Pozorovateľ od Rastislava Podobu. Tohtoročná výzva občianskeho združenia Periférne centrá sa stala pre nich príležitosťou vytvoriť vlastný maliarsky projekt.
Paralely medzi historickou maľbou a vzniknutým moderným dielom je možné identifikovať vo viacerých rovinách: materiálovej, technologickej a do istej miery aj interpretačnej. Autori iniciatívne reagovali na hlavné symptomatické črty odhalených sakrálnych malieb: vzhľad omietky, formu výjavov a ich duchovný rozmer. Dekoratívny rám sa stal aj pre nich vymedzujúcim a uzatvára abstraktnú maľbu, voči ktorej zároveň vytvára istý vizuálny kontrast. Často sa ešte stále stretávam s názorom, že abstrakcia je len taká „voľná“ maľba, ktorú zvládne aj dieťa. Opak je pravdou. Abstrakcia je úzko spätá s myšlienkovým procesom, ktorý je v čase a priestore tvorený hľadaním, analyzovaním a často aj prehodnocovaním vlastnej životnej reality.
Finálny artefakt je možné vnímať ako fúziu osobnej výpovede, symbolickej interpretácie a citácie originálnych malieb/štylizácie a do istej miery aj experimentu, so znakmi site-specific artu. Intenzita vizuálneho a kontextového výrazu by už nebola nikde inde tak energická, ako pri kostole sv. Žofie.
Dualita konceptov: interiér/exteriér, historická a súčasná maľba nás posúvajú v uvažovaní o diele. Odklon od popisného k nekonkrétnemu, transformácia symboliky stredovekej maľby, veľkorysosť formátu, monochromatický akcent a exteriérová miesto-špecifická inštalácia nového, súčasného diela sú odlišnosti, ktoré nám dávajú možnosť iného vnímania výtvarného diela než podnecovali nástenné maľby v živote stredovekého človeka.
Podoby súčasného umenia a jeho hodnotu dokáže vnímať každý z nás, na základe osobných skúseností, pričom nie je nevyhnutné, aby sa orientoval v dejinách umenia a kultúry (aj keď by to bolo nesporne prínosné). Percepcia vzniknutého diela Marianny Golemovej a Miroslava Žolobaniča môže byť založená na našom osobnom uvažovaní o svete/o veciach, ktoré nás obklopujú a/o sebe samých.
Viac informácii o rezidencii nájdete na tomto odkaze.
Autorka textu: Miloslava Borošová Michalcová, kurátorka