O rezidencii
Silvia Balážová je vizuálna umelkyňa mladej generácie súčasných slovenských autoriek, ktorá u nás tvorila počas letných mesiacov.
Jej výtvarný jazyk je fúziou viacerých výtvarných médií, no vychádza najmä z maľby. Vo svojej tvorbe sa predovšetkým opiera o skúmanie krajiny, prírody a životného prostredia. Čerpá z pobytu v prírode, kde objavuje krehké mikrosvety živočíšnej a rastlinnej ríše, ktoré často unikajú našej pozornosti. Jej doterajšia výtvarná prax je založená na dlhodobom zbere prírodných štruktúr, útvarov či drobných objektov, ktoré zvyčajne odtláča na povrch (plátno) priamo v krajine.
V rámci svojej rezidencie v Dúbravici však zvolila iný prístup. Nájdené štruktúry zväčšovala a maľovala, čím vznikli rôzne abstraktné výjavy. Ako sama tvrdí, vo svojej tvorbe cíti potrebu experiementovania s tekutosťou a vrstvením farby, čím vznikajú nové výzvy. Postupne tak v rámci rezidencie vznikal projekt s názvom Metabióza, ktorého výsledky si budete môcť pozrieť v priestoroch Škôlky až do konca tohto roka.
Metabióza je názov, ktorý označuje proces, kde činnosť jedného druhu vytvára prostredie, “ktoré umožňuje existenciu a rozvoj iného druhu.”
Silvia hovorí: “Počas rezidencie som chodila do okolitej krajiny, hľadala som lykožrútie cesty – pažerky v kôre stromov, ktoré som si fotila a z nich potom vychádzala počas maľby v ateliéri. Fascinuje ma to množstvo druhov lykožrútov a špecifickosť chodieb každého druhu. Keď lykožrút vŕta chodbu pod kôrou stromu, produkuje jemné piliny, ktoré sa hromadia na kôre alebo pri kmeni stromu a sú jedným z prvých príznakov napadnutia lykožrútom. Tieto piliny som následne použila pri tvorbe jedného obrazu, na maľbu chodieb nájdených na tom istom kmeni.”
Lykožrútov je niekoľko tisíc druhov a každý z nich sa viaže na určitý druh dreva. Vďaka svojmu genetickému kódu tak každý z nich vytvára vlastné chodby a prichádza so svojim “autorským rukopisom”, ktorý Silviu veľmi fascinuje. Lykožrúta treba vnímať ako prirodzenú súčasť lesa, vyvíjal sa spolu so stromami a stromy s ním, lykožrút ich nikdy nevyhubil a stromy zas nevyhubili lykožrúta, istá symbióza medzi nimi existuje. Zároveň lesy pretvorené lykožrútom poskytujú priestor pre život mnohým iným organizmom, ktoré sa viažu na mŕtve drevo.
Obec Dúbravica je obklopená lesom s prevažne listnatými stromami, ktoré majú tiež svojich špecifických škodcov.
Okrem skúmania a maľovania lykožrútích cestičiek sa autorka počas svojho pobytu venovala aj zberu špecifických prírodných útvarov tzv. hálok, ktoré sú opäť výsledkom parazitovania živočíchov na rastline. Tieto útvary vytvára hrčiarka, prípadne iný druh drobnej osičky. Hálky sú guľovité útvary na spodnej strane listov a v ďalších štádiách môžu vznikať aj na konároch, čím deformujú plody, konáre aj listy. Vznikajú na základe chemickej zmeny v tele hostiteľa, ktoré spôsobuje parazit. Rôzne druhy nazbieraných hálok autorka umiestnila do priesvitných boxov, kde možno sledovať ako sa v čase menia, schnú či hnijú.
Na záver Silvia hodnotí svoju tvorbu takto: “Maľujem mikrosvety, prehliadané, pritom nekonečne zaujímavé. Koľko chemických signálov počas prechodu lesom prehliadame a možno ich vnímame ako vôňu samotného lesa. No tá v sebe nesie oveľa viac informácií ako dokážeme prijať.”
Súčasťou rezidenčného pobytu bol aj kreatívny workshop kuchynskej litografie, ktorý autorka pripravila v rámci tradičného Sobotného programu v Škôlke.
Autorka textu: Dominika Chrzanová
O autorke
Silvia Balážová (1998) je absolventkou Akadémie Umení v Banskej Bystrici (2018 – 2024), kde v 1. stupni študovala v Ateliéri grafiky a vizuálnej tvorby pod vedením doc. Mgr. art. Patrika Ševčíka, ArtD. a svoje magisterské štúdium ukončila v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD. Svoju tvorbu predstavila verejnosti v rámci niekoľkých kolektívnych či samostatných výstav doma i v zahraničí. Vo svojich prácach mapuje rôzne prvky krajiny, pracuje s autorskou technikou – s riasovým pigmentom a plátnom, ktoré sú na rozhraní grafiky a maľby. Plátna pôsobia abstraktne, ale často sú výsledkom aktivity v krajine a majú procesuálny charakter. Vznikajú ako snaha o záznam rôznych efemérnych dejov v prírode, ako napríklad topenie ľadu, snehu, dažďa či vetra a pod. Ateliérom sa tak stáva krajina a diela sú tvorené priamo v nej.
Galéria
Autor fotografií: Andrej Poliak
Podpora
Umeleckú rezidenciu z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia, ako súčasť programu Laboratória súčasnej kultúry na vidieku 2025.