O Rezidencii
Juliana Mrvová po 12 rokoch opäť realizuje dielo v rámci projektu Jednota, aby tak vyrozprávala príbeh jednej riečky. Vo svojej tvorbe dlhodobo rozvíja a pracuje s príbehmi konkrétneho miesta, ktoré sa odohrávajú na konkrétnych rastlinách, zvieratách, no tiež v ľuďoch žijúcich na týchto miestach. Juliana ako autorka s intenzívnym záujmom o krajinu a ochranu prírody prináša ekologické témy a prostredníctvom svojej maľby otvára diskusiu s verejnosťou.
Hlavnou témou veľkoformátovej maľby sa stala rieka/ potok, jeho čistota a biodiverzita. Príbeh riečky Zolná odráža spomienky miestneho obyvateľa Andreja na jeho detstvo a na vodu plnú života a najmä rýb, ktorými sa to v nej kedysi hemžilo. V procese prípravy diela autorka spoločne s Andrejom putovali po brehoch a toku riečky Zolná, sledovali jej biotop od Dúbravice až po obec Lieskovec, spomínali, predstavovali si, či konzultovali jej stav s odborníčkou, aby tak lepšie porozumeli zložitým vzťahom, súvislostiam a dôsledkom, ktoré vnímame dnes.
Jedným z hlavných hrdinov leitmotívu maľby sa stal Pstruh potočný, pôvodný druh ryby, ktorý postupne začal z rieky miznúť. V súčasnosti je umelo nahrádzaný Pstruhom dúhovým, ktorý je do vôd vysádzaný len pre rybárske účely. Indikátorom čistoty a zdravia vody sú aj ďalšie živočíchy, ktoré sa na obraze nachádzajú. Sú nimi raky (živé, no tiež mŕtve), na ktorých prítomnosť si mnohí domáci z detstva pamätajú, no dnes už nie je zrejmé, či tu ešte vôbec dokážu prežiť. Znečistené vodné toky, stavebné zásahy, ktorými vznikajú pre ryby nepriechodné bariéry, regulácie, napriamovanie korýt, či vysoká teplota sú hlavnými príčinami úbytku pestrosti života v riekach.
Častým motívom Julianiných diel sú mloky, nenápadné obojživelníky, ktoré dokážu fungovať ako vo vode, tak i na súši a sú tak schopné presunov cez lesy či široké lúky. A práve tu je čitateľná ďalšia z vrstiev obrazu, ktorou autorka poukazuje na extrémne suchá, ktorých sme svedkami posledných rokov. Dvojica mlokov prichádza zo súše, žltej, vyschnutej krajiny. Na druhej strane obrazu, ktorému dominuje modrá farba symbolizujúca vodu a život stojí žaba so zdvihnutými končatinami, snažiaca sa dostať k hladine. Výjav dopĺňajú ďalšie živočíchy riečneho ekosystému, ako napríklad drobné rybky Čereble, ktoré sú potravou Pstruhov potočných, ďalej planktón a rôzne drobné živočíchy. Na maľbu sa dostali tiež vydry, ktoré v potravinovom reťazci stoja nad spomínaným pstruhom.
Rieka však nie je iba o živočíchoch. Je to komplexný ekosystém, ktorý funguje najmä na základe zložitých súvislostí a spolupráce s okolitou vegetáciou. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú stromy, ktoré poskytujú tieň a ochladzujú vodné toky, či rozličné rastliny, ktoré s vodou vytvárajú prosperujúci vzťah pre okolitú krajinu a zverstvo.
A je to práve rastlinstvo, ktoré je pre autorku dôležité. V maľbe totiž využíva farby z rastlinných pigmentov v kombinácii so starými tušmi a akrylom.
Juliana Mrvová sa dlhodobo zamýšľa nad divočinou a divokosťou krajiny, ktorú sa človek neustále snaží skrotiť a obhospodarovať. V dobrej viere, že prostrediu a najmä sebe pomáha, tak naopak urýchľuje vysychanie a degradáciu života lúk, riek a potokov, čím sa ďalej spúšťajú ďalšie negatívne reťazové procesy. Príroda má prirodzenú schopnosť obnovenia a uzdravenia sa, avšak našou neustálou činnosťou jej to nedovoľujeme. Autorka apeluje na potrebu umožniť krajine sa slobodne prejaviť, rásť a ukázať svoju pestrú divočinu, v súvislosti s ktorou sa sem opäť môže vrátiť stratený život.
Vernisáž 12. ročníka veľkoformátovej umeleckej realizácie vo verejnom priestore na stene miestnych potravín, 21. júla o 18:00hod v centre obce Dúbravica.
Juliana Mrvová
Juliana Mrvová (1979) študovala na Vysokej Škole Výtvarných Umení v Bratislave v odbore maľba a iné médiá (1999 – 2005) pod vedením prof. I. Csudaia a prof. D. Fishera. V roku 2008 ukončila svoje doktorandské štúdium.
Na umeleckú scénu vstúpila predovšetkým ako maliarka veľkých formátov s témou rastlín a záhrad so sériou “Zabudnuté záhrady”, v ktorej analyzovala záhradu ako krajinu, vytvorenú človekom a ako miesto, kde sa spája ľudské s prírodným (prirodzeným) .
V súčasnosti pracuje tiež v médiu kresby a objektu s presahmi do site-specific diel či priestorových inštalácií.
V tvorbe autorky prevažuje záujem o prírodu, krajinu, rastliny, zvieratá a ekológiu, pričom vychádza z tradície vedeckej dokumentačnej kresby a maľby. Postupne začala rozvíjať aj témy vzájomného vzťahu človeka s prírodou a spôsoby, akým sa neustále ovplyvňujú a aké dôsledky so sebou tento dynamický vzťah prináša.
Kurátorka: Dominika Chrzanová
Vystavené: od 19. júla 2025 do júla 2026
Po vernisáži vás pozývame na zvyčajnú opekačku na záhradnom amfiteátri v kultúrnom centre Škôlka.
Jednota je umelecká rezidencia zameraná na vznik obrazu formátu 4 x 9 m, ktorý je následne rok vystavený na exteriérovej stene potravín Jednota, v historickom centre obce Dúbravica. V rámci tohto formátu sa snažíme verejnosti predstaviť rôznorodú škálu súčasných slovenských vizuálnych autorov a autoriek.
Jednota 2013 – Juliana Mrvová, Putovanie krajinou (srdca)
Jednota 2014 – Daniela Krajčová, Testudo
Jednota 2016 – Veronika Šramatyová, Perníky nájdených sestier
Jednota 2017 – Matej Fabian, Clash of Civilisations
Jednota 2018 – Matej Fabian, Crash
Jednota 2019 – Dominik Hlinka, Kaštieľ Dúbravických
Jednota 2020 – Rastislav Podoba, Pozorovateľ
Jednota 2021 – Erika Mészárosová, Záhrada
Jednota 2022 – Marianna Golemová a Miroslav Žolobanič, Sisymbrium Sophia
Jednota 2023 – Matúš Maťátko, Živočích európskeho významu
Jednota 2024 – Peter Decheť, Hidden Message
Galéria
Podpora
Umeleckú rezidenciu z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia, ako súčasť programu Laboratória súčasnej kultúry na vidieku 2025.