Guča architektúry:Fokus na Kunstdorf Dúbravica – analýza,reflexia,databáza…realizácie

O rezidencii

Guča architektúry je voľné zoskupenie architektov v zložení Simona Kolimárová, Matej Fekiač a Peter Čurlej. Oslovili sme ich s ponukou trojročnej participácie na našom formáte Dielňa architektúry a dizajnu formou mesačných rezidencií členov ich ateliéru, aby sme spoločne identifikovali a riešili konkrétne situácie/potreby vyplývajúce z viacerých okruhov „tém“, ktoré dlhodobo ako celok vytvárame. Konkretizovali sme tieto okruhy ako: exteriér – krajinná galéria, exteriér – areál Škôlky, interiér – kultúrne centrum Škôlka.

Dohodli sme sa teda, že cieľom ich rezidencie primárne nebude fyzické vytvorenie diel, ktoré by doplnili kolekciu realizácií v krajinnej galérii, ale plán a databáza nápadov. Plán, ktorý by čo najlepšie vyriešil časom identifikované problémy. Plán ako a či revitalizovať diela, ktoré si to najviac vyžadovali, plán pre areál bývalej škôlky tak, aby viac reflektoval svoju súčasnú úlohu kultúrneho centra a miesta pre rezidencie umelcov s rozdielnymi potrebami, ale aj miesta pre kultúrne podujatia pre širokú verejnosť. Plán, ktorý by mal ucelenejšie a kvalitnejšie prezentovať myšlienku Kunstdorfu – experimentálneho laboratória súčasnej kultúry na vidieku – ako otvoreného a neohraničeného priestoru pre prezentáciu a tvorbu umenia.

Komplexnejšiu správu ako výstup z ich rezidencie napísala Simona Kolimárová.

Autor textu: Andrej Poliak


Fokus — Kunstdorf dúbravica

O rezidencii a otázkach

Tento ročník rezidencie mal byť možnosťou reflektovať doterajšie rozhodnutia a zmeny v priestore obce a krajiny. Počet dúbravických exteriérových realizácií, ale aj výtvarných diel, sa od začiatku fungovania občianskeho združenia Periférne centrá natoľko rozrástol, že nebolo možné sa o ne v priebehu rokov dostatočne starať – či už z hľadiska fyzickej, časovej, ale aj finančnej náročnosti – z čoho vyplynula potreba spomalenia a premyslenia si ďalšieho smerovania a vrátenia sa k dielam už hotovým a k areálu škôlky, ktorý stále nefunguje plnohodnotne podľa predstáv svojich užívateľov.

Častokrát zhoršený technický stav jednotlivých diel prinútil združenie, ale teraz aj nás, k premýšľaniu o fundamentálnych otázkach ich existencie – majú byť diela dočasné a súčasný stav deštrukcie máme akceptovať ako ich moment doslúženia, alebo z nich chceme urobiť diela trvalé, a teda je potrebné pristúpiť k ich obnove? Následne, ak sú diela trvalé, potrebujeme k nim budovať ďalšiu infraštruktúru? Ak dobudujeme infraštruktúru, nestane sa z viac-menej skrytej inštalácie v Ponickej vrchovine, o ktorej sa dozvie pravdepodobne len niekto, kto oceňuje ich myšlienku, zrazu cieľ turistiky, ktorý svojou jednoduchšou dostupnosťou stratí na atmosfére? Akú „klientelu“ pre diela, škôlku a obec chceme? Ako veľmi môžeme zasiahnuť do autorských diel, ktorých technický stav nie je vyhovujúci tak, aby nestratili svoj charakter a identitu, ale boli riešené udržateľnejšie a pro-užívateľsky?

Alternatívy, ktoré sme počas rezidencie pripravovali boli konfrontované týmito otázkami a snahou, o čo najjednoduchší možný zásah, ktorý by priniesol pozitívnu zmenu.

O architektúre a odpovediach

Rezidencia sa mala sústreďovať na celý kontext Kunstdorfu a jeho diel, posúdenie ich stavu a potrebných doplnkov a opráv, ale taktiež na fungovanie areálu škôlky.

Diela, objekty a malé intervencie, vytvorené počas predchádzajúcich rokov mali do krajiny prinášať zážitky. Presunom od objektov, ktoré mali obohatiť krajinu dominantou alebo aktivitou k objektom, ktoré majú saturovať konkrétnu potrebu alebo riešiť prevádzkový alebo dispozičný problém, sme sa presunuli z kategórie voľnejších autorských zásahov do kategórie tvrdej potreby rešpektovania jestvujúceho stavu a jeho podmienok.

Objekt Skratka, ktorý počas artcampu Landscape Revisited 5 v roku 2016 vytvoril Matej Rosmány bol jedným z turisticky najnavštevovanejších. Našli sa už aj jeho nepodarené napodobeniny (ktoré vyzerajú ako neproporčné rebriny) a môžeme teda konštatovať, že išlo o intervenciu oceňovanú širokou verejnosťou. Jeho vyťaženosť viedla k úvahám o doplnení parkovacích miest pre návštevníkov.

Objekt bol pre svoj zlý technický stav koncom roka 2021 de-inštalovaný. Miesto však pravdepodobne bude využívané ďalej, a preto úvaha o vytvorení jednoduchých odstavných plôch, ktoré nebudú narúšať okolité prostredie pretrváva – pre takýto zásah je však potrebné uvažovať aj o majetkoprávnych vzťahoch.

Objekt Unimo, prvý z väčších objektov dúbravickej krajinnej galérie, od trojice autorov Martin Bosík, Martin Lepej a Róbert Sekula prešiel čiastočnou rekonštrukciou pod taktovkou dua Andrej Poliak Marek Halász už v roku 2018. Koncom tohto roka bol rekonštruovaný (zatiaľ čiastočne) podľa návrhu Guča ateliéru aj obvodový plášť. Renovácia bol realizovaná aj vďaka grantu z Banskobystrického samosprávneho kraja. Zvolené bolo opaľované drevo, ktoré má pri diaľkových pohľadoch rovnakú farebnosť ako pôvodná natieraná OSB doska, ale poskytuje trvácnejšie riešenie. Južná lamelová stena sa z pevného uzavretia z roku 2018 v našom návrhu vracia opäť k otváravej podobe – v technicky ale aj užívateľsky jednoduchšom variante.

Intervenciou v areáli škôlky bolo veľké schodisko s terasou, ktoré návštevníkov odkloní od súčasného vstupu a vytvorí tak nielen kvalitnejšiu exteriérovú pobytovú plochu v bezprostrednej väzbe na interiér, ale aj preorganizuje vzťahy v objekte a oddelí tak priestor pre verejnosť od súkromnejších priestorov bývania alebo administratívy kultúrneho centra.

O paradoxoch

(pozn. subjektívny názor autorky textu)

Ďalšie uvažovanie však bolo prerušené. Z ročníka, ktorý mal poskytnúť priestor na spracovanie dlhodobej vízie priestorových rámcov kultúrneho centra a diel sa stal ročník prizerajúci sa chvatnej potrebe umiestniť finančné prostriedky v predvolebnom období. Napriek tomu, že veľmi kladne hodnotíme snahu o tvorenie verejných priestorov a priestorov pre šport v každej samospráve, nám nedá nepodotknúť, že akýkoľvek projekt by mal vychádzať z pochopenia prostredia a kvalitných podkladov. Aj malé zmeny a posuny v projekte vedia vytvoriť veľké zmeny pre užívateľov priestoru. Následné sanovanie minulých rozhodnutí je nielen náročnejšie, ale niekedy aj nemožné.

V náväznosti na realizáciu multifunkčného ihriska sme preto spracovávali menší prístrešok, ktorý bude slúžiť jeho návštevníkom. Objekt sa svojou materiálnosťou a tvaroslovím hlási k “dúbravickým realizáciam” a prístupom. Funkčne poskytuje priestor na odloženie odevov, osobných vecí a posedenie.

Keďže sme sa nestihli venovať všetkému, čo by si možno pozornosť žiadalo, sme radi, že budúci rok plánujeme v plánovaní spolu s Periférnymi centrami pokračovať, a ďalej sa venovať potrebám Kunstdorfu, či už v krajine, ale alebo v areáli Škôlky.

O budúcnosti

Výsledky tohtoročných rezidencií môžete vidieť na vernisáži, ktorá prebehne 3.12.2022 a následnej výstave v priestoroch kultúrneho centra škôlka.

V roku 2023 je v pláne napríklad pracovať na návrhoch pre optimalizáciu fungovania záhradného amfiteátra – návrh a vytvorenie hľadiska, rozvrhnutím a naprojektovaním cestičiek a ostatnej infraštruktúry záhrady, či zamyslieť sa v prvej etape nad zastrešením javiska. Niektoré z týchto návrhov by sa počas roka mohli aj zrealizovať a postupne tak pretvárať areál.

V ďalších návrhoch sa budeme naďaľej snažiť nájsť balans medzi otvorením škôlky verejnosti a nenarúšaním kľudu potrebného pre pobyty umelcov a ich prácu v ateliéroch. Taktiež sa budeme venovať vstupu ihriska do prednej časti pozemku, ktoré bude potrebné rešpektovať a vysporiadať sa s novým rozmiestnením prvkov, parkovacích plôch a prezentovania funkcie kultúrneho centra, ktoré je momentálne potlačené.

Dúfame, že diskusiou prídeme aj k záverom, ako možno jednoznačnejšie prezentovať diela v krajine a dodať im potrebné zázemie bez toho, aby bol narušený ich charakter a genius loci.

Už teraz sa tešíme!

Autorka textu: Simona Kolimárová

Galéria

Autori fotografií: Andrej Poliak, Matej Fekiač


guča architektúry o sebe

Guča je rozvíjajúca sa spleť vstupných informácií, daností, myšlienok a predstáv, ktorých finalizácia je premenou do línie, ktorá poskytne odpovede na požiadavky klienta. Ateliér založili traja spolužiaci a kamoši, ktorí sa spoznali počas štúdia na Fakulte architektúry v Bratislave. Ako píšu, každý pracuje trocha rozdielne a je v lepší v niečom inom, ale navzájom sa formuje. Niekedy s rôznymi názormi, s rôznymi pohľadmi na problém, s rôznymi riešeniami, s rôznou mierou stresu a odvahy, ale s rovnakou snahou dosiahnuť najlepší výsledok odzrkadľujúci požiadavky klienta a náš názor. Názov ateliéru formovala naša abstrakcia návrhového postupu – prvotná spletitosť myšlienok, nápadov, podnetov a návrhov, ktoré prichádzajú v začiatku zadania, a ktoré sa postupne kryštalizujú. Matej okrem toho spoluzakladal kultúrny festival Guča umenia, a tak sme sa rozhodli v myšlienke „guče“ pokračovať. Pozeráme sa na zadanie z rôznych pohľadov. Logika prevádzkových vzťahov a každodenných nadväzností fungovania je pre nás kľúčová. Rešpektujeme genius loci, pracujeme s kontextom, odkrývame kvality miest, využívame miestne prvky, snažíme sa priniesť odvážne riešenia rešpektujúce ľudskú mierku. Radi pracujeme s drevom a pravdivými materiálmi. Páči sa nám práca s detailom a tešíme sa, keď sa veci zhmotňujú v realite.


Podpora

Umeleckú rezidenciu z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia, ako súčasť programu Laboratória súčasnej kultúry na vidieku.