O pobyte
Alexandra Salmela je slovensko fínska spisovateľka. V lete nám napísala, aj keď sme sa dovtedy osobne nepoznali, že by chcela u nás v septembri asi týždeň stráviť prácou, písaním novej knihy, či sa u nás nájde pre ňu miesto. Miesto sme mali, s radosťou jej ho poskytli. Sama v prvom kontaktnom dopyte ponúkla workshop pre deti, to sme s radosťou prijali a zavolali triedu šiestakov z ponickej Základnej školy Štefana Žáryho.
Alexandra teda u nás pilne pracovala, písala svoju novú knihu a viedla popoludňajší workshop pre deti. Popri tom veľa chodila peši miestnou krajinou „za jeleňmi“, alebo jazdila bajkom za gotickými kostolmi.
(PC)
Workshop
„Prichádzam do Dúbravice i na Poniky ako cudzinec, cestovateľ, pútnik. Porozprávam deťom o ďalekých severských krajinách, na oplátku by som rada počula ich príbehy, z ich reality. Čo je pre deti v ich živote a okolí dôležité: sú miesta či body v krajine, ktoré pre ne majú špeciálny význam – či už v dobrom, čudnom alebo v zlom, ku ktorým sa viaže nejaký príbeh či skúsenosť ((napr. potok ako miesto na hry (a v metaforickej rovine symbol plynutia), amorfná skala, rozpukaný asfalt ako zmenšenina mapy paralelného sveta, rázcestie ako miesto stretnutí a lúčení, krčma ako pekelná jama, atď atď, verím, že deti prídu so zaujímavejšími vecami)).“
Tieto príbehy, či už zdieľané ústne v rámci celej skupiny alebo v bezpečí súkromia napísané na kúsky papiera, prípadne – podľa okolností a možností – na prírodné materiály nájdené v okolí, by boli na záver uložené/zasadené/skryté (pateticky povedané, ale áno: ako svedectvá súčasnej reality detí) na príslušné miesta (napríklad v krajine).
Aby sa tej popisky nikto nezľakol, môže ísť o tak jednoduchý príbeh ako „rada sa hrám pri potoku a hádžem kamene do vody“ napísaný na riečny kameň a hodený do potoka.
Rozprávka je obrazom sveta a reality, a naopak, vlastná realita sa dá scudziť, zmierniť, oddialiť prostredníctvom rozprávania. Krátke výpovede uložené na viditeľných, či skrytejších miestach dajú hlas detskej skúsenosti s prostredím, v ktorom žijú, resp. trávia čas a zároveň budú slúžiť ako memento pre nich samých, spomienka na JA v detskom veku.
P. S. Pokiaľ sa z tém a príbehov detí vykryštalizuje jeden celistvý príbeh, spoločne sa ho pokúsime zliterárniť.
Takýto je môj nápad, môže byť modifikovaný na základe reálnych podmienok a možností. Pokiaľ by sme mali len málo času, texty/výpovede môže deti zasadiť do krajiny aj individuálne, prípadne s rodičmi, atď.
Text: Alexandra Salmela
Galéria
Autor fotografií: Andrej Poliak