O rezidencii
V mesiaci september k nám na rezidenciu zavítala trojica výtvarníčok: Simona Gottierová, Martina Mäsiarová a Dana Tomečková, ktoré spolu tvoria už od roku 2017 v rámci autorského projektu s názvom 1+1+1+1=1.
Pre autorky sa východiskom ich tvorby stalo skúmanie vzťahu: miesto – čas – zážitok. Pracujú predovšetkým s pocitmi intimity a blízkosti, zaoberajú sa efemérnom, dočasnosťou, a možnosťami jej (po)zastavenia, zachytenia života a procesu vecí v plynúcom čase. Vznikajú tak krehké a živé formy. Štvrtá jednotka v rovnici reprezentuje osobu alebo miesto vstupujúce do komunikácie s ich trojicou.
V rámci svojej mesačnej rezidencie v Dúbravici sa zaoberali skúmaním tém sezónnosti, cyklickosti a prechodov ročných období. Dôležitú úlohu tu zohráva najmä človek a jeho postavenie v rámci toku času, lineárnych, no tiež cyklických zmien a dejov. Významným faktorom sa pritom stávajú klimatické zmeny, ktoré možno pozorovať v prírode a ktoré výrazne ovplyvňujú a narúšajú jej sezónne rytmy. Autorky si kladú otázku, ako je možné napojiť sa na rytmus, keď v ňom niečo platí a niečo už nie? Na rytmy prírody, počasie i prácu s nimi spojenú sme sa spoliehali na základe dávnych pranostík, ktoré boli dlho platné, no dnes sa už nezhodujú so skutočnosťou. Život sa stal náhodilým, nestálym a neistým. Je potrebné posúvať hranice vlastnej flexibility?
Autorky si počas svojho pobytu osvojovali a obývali priestor, záhradu i okolie Dúbravice. Sledovali a vnímali prchavé detaily každodennosti a subtílnych zmien, ktoré so sebou plynúce dni prinášali. Ohmatávali prostredie, zbierali plody divokej prírody či skrotenej záhrady, z ktorých postupne vznikali kresby, maľby a netradičné (nejedlé) zaváraninové poháre a artefakty. Tie však pre umelkyňe nepredstavujú iba bežnú konzerváciu plodín či kvetov, ale sú pokusom o (po)zastavenie času a plynutia v materiálnej rovine. Zároveň sú zaváraniny odkazom na emocionálnu sentimentálnu rovinu spojenú s touto činnosťou.
Od zaváranín neskôr prirodzene prešli k uvažovaniu vo forme textu a tak vznikalo množstvo zápiskov denníkového charakteru, ktoré viedli k tvorbe spoločnej autorskej publikácie.
Leitmotívom publikácie vynúcim sa naprieč celým jej obsahom je čas. Čas, ktorý denne prežívame a ktorý sa stále mení. Čas trávený a strávený. Čas našej práce i nášho odpočinku, čas vecí a ľudí okolo nás, naše (ne)zlaďovanie sa s časom, čas plynúci na konkrétnych miestach, či čas stratený alebo nájdený. Odvíjajúci sa lineárne či víriaci sa v prastarom rytme sveta. Pozorovanie sezónnosti, rodiaci sa život a nevyhnutná smrť, ktorá je jeho prirodzenou súčasťou. Dozrievanie plodov, ich prekypujúca plnosť a hojnosť, naše náhlivé spracovanie plodín či zbytočná práca, ich postupná zmena, degradácia a následný zánik. Nikdy nekončiaci cyklus, ktorým sa plody a tvory prírody opäť vrátia zemi aby tak s ďalšou otočkou slnka vyhnali von nový život.
///
V. náhle povedala:
“Už je tu jeseň”.
Potom sme sa zadívali na jabloň pri ceste.
V tej chvíli z nej začalo padať päť jabĺk
z rôznych konárov.
///
Vrodený inštinkt a “pamäť” prírody bojuje i napriek postupujúcim zmenám. Príroda (aj človek) naďalej neúnavne zápasí o svoje miesto, adaptuje sa na rýchle zmeny a pravidelne ponúka prehliadku svojej vytrvalosti a životaschopnosti, ktorú zbadáme len ak sme dostatočne citliví na krehké svety okolo nás.
Autorka textu: Dominika Chrzanová
Galéria
Autor fotografií: Andrej Poliak
O projekte a autorkách
Projekt 1+1+1+1=1 je pokračujúcou spoluprácou Simony Gottierovej, Martiny Mäsiarovej a Dany Tomečkovej, ktorá začala v roku 2017. Všetky tri sú absolventkami Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Katedry maliarstva a Katedry úžitkového umenia).
Dana Tomečková (* 1986, Bratislava) vyštudovala šperk na VŠVU v Bratislave. Okrem šperku sa venuje objektu a inštalácii. Vo svojej práci sa opakovane vracia k téme dočasnosti – cez krehkosť a premenlivosť vecí. Fascinuje ju nestabilný charakter reality, jej neuchopiteľnosť. Odpovedá na ňu pomalosťou a vytrvalosťou.
Simona Gottierová (*1991, Banská Bystrica) absolvovala VŠVU v ateliéri Mal-by Klaudie Kosziby. Vytvára objekty, ktoré sa rozrastajú do multimediálnych inštalácií. Zaujímajú ju na prvý pohľad banálne situácie, v ktorých zrazu v strede každodennosti intenzívne prežívame svoje bytie naprieč fyzickými a psychickými vrstvami.
Martina Mäsiarová (*1991, Žilina) vyštudovala na VŠVU na katedre maliarstva v ateliéri Daniela Fischera, neskôr Rastislava Podhorského a Martina Špirca. Venuje sa najmä kresbe, textu, fotografii a intermediálnym inštaláciám. Pracuje s témami fenomenologického vnímania krajiny, pamäte, vzťahu a blízkosti. V súčasnosti pôsobí ako lektorka výtvarných ateliérov na Stanici Žilina-Záriečie a v Novej synagóge v Žiline.